
Sedí Čukča pred iglú a hlboko zadumaný medituje:
- Polarnyj den načinajet sa... belyj muž na vertolete priletit... menja vodkoj
napojit... ženu moju trachat budet...
Ešte raz si hlboko vzdychne a dodá:
- Nu... što zdelaješ... EXPEDÍCIJA
Malý Čukča začal škúliť. Zavolal tatko Čukča šamana a hovorí mu:
- Šman pomáhaj, malý Čukča oškulavel.
- To ľahko vyliečime - hovorí šaman. - Vezmete jedno vajce a priložíte ho
malému Čukčovi na koreň nosa medzi oči. Ako tak on bude pozerať na to vajce,
oči sa mu budú postupne odrážať a otáčať až do správnej polohy.
Šaman poradil a odišiel. Keď mal o tri dni cestu okolo, rozhodol sa, že navštívi
svojho malého pacienta.
- Tak, čo, ako sa má môj malý pacient Čukča - pýta sa tatka Čukču.
- Jój šaman... umrel náš malý Čukča... umrel.
- Čo to vravíš, od škúlenia umrel?
- No nevydržal, ako sme mu to vajce naťahovali medzi oči. - vysvetlil tatko
Čukča.
Súloží geológ s Čukčankou, keď tu zrazu zavŕzgajú pred iglú snehúle.
- Rýchlo lez zo mňa dolu... muž prichádza... ten ťa zabije.
- No ja som v jednej knižke čítal, že Čukčovia sami ponúknu svoje manželky
do postele hosťom - vraví geológ.
- Oj, to mi je ľúto, ale ten môj starý somár je úplne negramotný... knižky
nečíta.
Stojí Čukča na kraji Čukotky a cez Beringovu úžinú kričí smerom na
Aljašku:
- Chudáci zasraní... bedári vydrbaní... holota anerická...
Nejaký Američan mu kričí naspäť:
- Prečo by sme mali byť chudáci?
- Aljašku ste kúpili a na Čukotku vám peniaze nestačili - hnevá sa Čukča
- chudáci zasraní.
Príde Čukča do lekárne a pýta sa magistry za pultom:
- Údené klobásky máte?
- Nemáme!
- A živé ryby máte? - pokračuje Čukča.
- Čo ste sa zbláznili? - rozčuľuje sa magistra - Veď sme v lekárni! Nemáme!
- Ej, zle vy tu obchodujete, veľmi zle! - hodnotí Čukča.
- Čó? Zle? Keď si taký múdry, poď sa sem postaviť za pult a ukáž mi,
ako sa obchoduje dobre.
Čukča súhlasil a tak si vymenili miesta. Magistra z pred pultu sa pýta:
- Kaviár máte?
- Máme!
- Aj červený?
- Máme aj červený.
- A čierny?
- Máme aj čierny.
- No, - s úsmevom hovorí magistra - tak mi dajte po desať dekov z jedného i
z druhého.
- A recept máte? - nezúčastnene ukončí debatu Čukča.
Vyprevádza Čukčovka Čukču na komandirovku do Moskvy.
- Prines mi odtiaľ niečo dobré! Postav sa do najdlhšieho radu, ktorý uvidíš
a kúp čo tam budú predávať.
Za mesiac sa Čukča vrátil z komandirovky s prázdnymi rukami.
- Čo sa stalo? - hnevá sa žena.
- No, prišiel som do Moskvy, stal som si do najdlhšieho radu, stál som 5 hodín
a keď došiel na mňa rad - zavraždili predavača.1
Pýtali sa Čukču:
- Čukča, čo myslíš, ktorý národ je najhlúpejší na svete?
- Arméni, dumaju.
- Prečo myslíš, že Arméni.
- Môj sused Armén spí s mojou ženou. Ja mu už dávno hovorím: "Ty
durak, to je moja žena!" A on to nechápe! - vysvetľuje svoj názor Čukča.
Zberá sa Čukča prehnať sobov na nové pastviská a prikazuje žene:
- Smotri, geology na vertolete priletjať, vodku piť budut, potom spať pozvut...
ty si pod geológa neľahni, lebo otehotnieš.
Tak sa aj stalo. Čukča odišiel, prileteli geológovia, ožrali sa ako dogy a
potom jeden z nich pozval Čukčovku do iglú.
- Aj by som išla, - hovorí Čukčovka - ale muž mi zakázal ľahnúť si pod
geológa.
- Tak dobre, - hovorí geológ - ľahneš si na mňa.
Skrátka, pomilovali sa. Ráno geológ nasadol do vrtulníka a odlieta. Čukčovka
mu máva na rozlúčku a len tak pre seba si hovorí:
- Leť si, leť, ty môj hlupáčik tehotný.
Osemdesiate roky. Jednotka Sovietskej armády (chlapi rozličných národov)
bojujúca v Afganistane. Čukča sa sprchuje v poľnej sprchárni. Príde k nemu
Armén a vraví:
- Čukča, potrebujem ťa na vykonanie jedného vedeckého experimentu.
- A čo to bude? - vyzvedá Čukča.
- My teraz preveríme, či nemáš prerušené spojenie medzi riťou a vtákom.
- vysvetľuje Armén - Dones pohár vody. Namočíš do pohára svojho vtáka a
ja ti môjho zasuniem do prdelky. Keď z toho tvojho pôjdú bubliny, je všetko
v poriadku, keď nepôjdu, budem ťa musieť liečiť.
Čukča sa pobral hľadať pohár. Doniesol však lavór plný vody a navrhuje:
- Urobíme to trochu inak. Ja si sadnem holou riťou do lavóra a ty mi budeš fúkať
do vtáka. Keď pôjdú z mojej riti bubliny, je spojenie v poriadku...
Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva. XXVII. zjazd KSSZ.
Vystupuje Čukča, predstaviteľ národov ďalekého severu:
- Drahí súdruhovia! Do Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie sme my Čukčovia
prežívali iba dva pocity: pocit hladu a pocit chladu. Teraz v časoch reálneho
socializmu my Čukčovia prežívame tri pocity: pocit hladu, pocit chladu a
pocit hlbokého uspokojenia.