Líška a opica

Líška a opica kráčali spolu. Cestou sa škriepili, ktorá z nich má urodzenejší pôvod. Takto došli až k náhrobným kameňom. Opica uprela zrak na kamene a zhlboka si vzdychla. Líška sa jej pýtala, prečo tak vzdychá. "Ako nesmútiť pri pohľade na náhrobné kamene mojich predkov, bývalých prepustencov a otrokov?" Líška jej na to: "Vymýšľaj si, koľko len chceš. Aj tak nikto z týchto tu nevstane, aby dosvedčil, že klameš."

Klamári sa najviac vystatujú vtedy, keď ich nemá kto usvedčiť z klamstva.