1. Predstavuje sa autor poviedok

02 »

Môj celý život pozostával z neuveriteľných šťastných príhod, o ktoré som sa rozhodol podeliť s obyvateľstvom Slovenska.
    Len jeden raz sa ku mne obrátilo šťastie chrbtom. Bolo to za slovenského štátu a ja som v snahe urobiť dobrý skutok, podpálil, našu dobru "Starú školu ".
    V čase sériových popráv, som bol na vojne zahrnutý do Slánskeho bandy, a odsúdený na trest smrti.
    Som však tu živý, zdravý a predstavujem sa Vám.
    Vlasy striebro mi už zdobí
    z krátkej, nedávnej len doby.
    A žlté boli. Sťa Slnečnica poľná.
    No strácajú už žlť, do striebra idú zvoľna.

Čo spôsobilo tak náhlu zmenu tú,
    čas padania listov, čas vtákov odletu?
    Nie! Tá doba je každým rokom,
    ako roky idú svojím krokom.
    Aj v kvetu puku život vzniká,
    keď z Jari doňho Slnko vniká.
    Náš život tiež tak vzbudí sa,
    keď láska s láskou stretnú sa.

Po prvých rokoch plazivých,
    krokoch neistých,
    keď každé mláďa učí sa,
    Až Homo Sapiens, vzpriami sa.

Už uleteli roky mladosti,
    roky snov, i hlúposti.
    l dobu lások odvial čas,
    už kriví páter sa, šedivie vlas.

Štefan Kollárik z Hlohovca