« 09

10. Partizán, Pipo Bača

11 »

Vypuklo slávne Slovenské národné povstanie. Uvažoval som, koho výzvu poslúchnuť ? Čatloš,volal „Ešte je skoro“ ! Z Banskej Bystrice, volali, „Morho Detvo,...“
   Moje duševné rozpoloženie, prerušilo volanie, „Pri Danišovom hostinci, rozdávajú zbrane“. To rozhodlo. Mne, „Sopľošovi“ nedali. Na koňskom poťahu, som došiel až do Novej Bani. Tam bolo veľké legitimovanie. Kráčal som preto bez legitimácie, vedľa Hrona, a volal som, „Micka, na, na ,..
Nevideli ste kozu, šutu, bez rohov, ako kráča vedľa Hrona, akoby do povstania,? Predbehol som vojakov otázkou.
Legitimáciu ! Povedal jeden.
   A čo sa k capovi z kozou chodí z legitimáciou ?
   Za chvíľu sa vrátim, veď ušla ešte skôr, ako na ňu Cap skočil.
   Za Hodrušou, ma dohonil na motocykli človek v koženom, leteckom obleku. Zakýval som aby ma zviezol. Zastal.
   „Kam kráčaš pútnik,“ oslovil ma citátom z biblie. Podľa toho som poznal že to je človek vzdelaný.
   Idem do povstania, vojakov, ale i dôstojníkov, učiť strieľať, a triafať. Chlap zostúpil z motocykla, oblapil ma okolo ramien, odviedol ďalej, a posadil sa so mnou na medzu.
   Priateľu. Sebavedomie, ktorým oplývaš, ktoré ťa zrejme aj na túto cestu vedie, je správna vlastnosť, a pri chápaní udalosti a situácie, v praktickom využití, pomáha rozvíjať osobnosť, no chvastanie, človeka dehonestuje.
   „Dajte mi streliť jednu ranu“.
   Podal mi Nemecku pištoľ, Parabellum, ktorú som ovládal majstrovsky. „Do čoho,? Spýtal som sa. Zrejme aby ma ponížil, odvetil zosmiešňujúci citát na strelcov začiatočníkov.
   Stodoly tu niet, tak si vyber.
   Vystrelil som smerom na motocykel. Nastal strašný rev.
   „Čo si to urobil, veď si mohol zasiahnuť motocykel.“
   Nemohol, mieril som na kľúčik, a zodvihol som pokrivený kľúčik od zapaľovania. Bol som prijatý za partizána, učiteľa, sopľoša.