« 14

15. Múdry vojak, Pipo Bača

16 »

"Vojak je povinný prejavovať úctu k nadriadeným. Hlava 1. odstavec 4. Vojaci, a ich vzájomné vzťahy".
    Preto aj práve teraz stojím v pozore, po náhodnom, oslovení, politruka Vosáhla.
    Vojak Bača, Vy sa domnievate, že ja bývalý predný razič v Ostravsko Karvinskom hnedouhoľnom revíre, verím že Vaše pichnutie slobodníka Čeňa do nohy, z nasadeným bodákom bola nešťastná náhoda ?
    - Bola to nehoda, nie náhoda.
    - Nikto Vám neudelil slovo.
    - Ja len, že...
    - Nikto Vám neudelil slovo. Zvýšený tón i decibely.
    - Už mlčím.
    - Nesmiete nič bez dovolenia povedať.
    - Ani keby horelo ?
    Nič, nič, nič. Vy hovädo !
    Dobre, budem si to pamätať.
    Kuš, ! Vy nemáte ani, tušenie, že Vás sledujú bdelé oči našich
    súdruhov vojakov, a ja mám stále čerstvé správy o Vašich, vylomeninách. Hláste sa po večery v mojej kancelárií.
    Rozumel Ste ? Počujete ? Odpovedzte, "Prevediem".!
    Keď už môžem hovoriť, tak dobre...
    Odpovedzte "Prevediem"!
    Prevediem, ale nič zlé, lebo by Ste sa potom na mňa hneval.
    Politruk Vosáhlo, akonáhle skončila jeho práce neschopnosť, po závale v Ostravskom revíre, bol ako milicionár, baník, z bdelými očami, odoslaný medzi "Kriplov" Druhého technického Práporu. Jeho vzhľad, po závale, ktorý mu údajne nastražili nepriatelia našej strany, vlády a ľudu, bol taký nedôstojný, že nábožnejšie založení vojaci sa prekrižovali pri pohľade naňho. Zákonite dostal preto prezývku, Qasimódo.
    Domnievam sa že je potrebné vysvetliť, čo znamenalo slovo "Politruk". Bol to z ruštiny prevzatý názov, "Političejsky, rukovodíteľ," Moje zaradenie medzi kriplov, bolo pre "Tmárstvo".