| « 16 | 17. Preverený Pipo Bača | 18 » |
Výcvik jednotlivca bol pred ukončením. Pozorne oko, nadporučíka Vosáhla, Qasimóda, zistilo že chodím do malého
parčíku v kasárňach v Moste, kde, sme boli prevezení. Červený "spevokol", ako sme nazývali, rotu
pozostávajúcu z členov strany, neustále schôdzoval. Niečo sa pripravovalo. Neistota bola hrozná. Vydal som preto
správu, že sa budú vyberať neschopný, a tí budú odvelení do kafilérie. Hneď sa mnohým uľavilo. "Pozorne
oko", zistilo že som to bol ja. Mimo toho, že som nervové narušený, pretože chodím do spomínaného parku, a
metám kamene po vranách. Keď ma pri tom raz lapil, vykrúcal som sa že nenávidím vrany. Po jeho rezultáte, že pôjdem
na psychiatriu, som sa priznal. Mám na jednom topole, zavesený Šunkový salám a vrany mi ho zobú.
Bača, ešte Ste nespozoroval že som chytrejší od Vás ?
Spozoroval, ale ja hovorím pravdu.
Takže, Vy sa Bača domnievate, že mňa predného raziča, baníka, úderníka a člena strany, prekabátite. Ak tam na
tom topoli máte salám, tak vylezte hore a prineste mi ho ukázať.
Súdruh nadporučík. Dnes sme nacvičovali plazenie, pred západným imperializmom.
Bača, nehovorí sa pred západným imperializmom, ale pred zákopami, v ktorých sú západný imperialisti. My sa
predsa, nebudeme po boku Sovietského Zväzu pred nikým plaziť. Lenže Vy vojak Bača klamete. A kto klame ten aj
kradne. Žiadny salám tam nie je, preto tvrdíte že ste unavený.
Salám tam je. A keby ste strelil do toho motúza, čo je na ňom ten salám zavesený ta by padol dolu.
Nadporučík Vosáhlo, sa víťazoslávne uškrnul a podal mi jeho pištoľ. Bol som v rozpakoch. Streliť alebo
nestreliť. Nechať na sebe biľag klamára, alebo pravdu vraviaceho ?
Zasa som tak ako pánu hodružskému farárovi, pozeral do očí Qasimóda, Vosáhla a vystrelil som. Vrany zobajúcé
salám sa krákaním rozleteli. Salám ako bomba, pikoval, vedľa kmeňa, topoľa do trávy pod topoľom. Nadporučík
Vosáhlo, prezývaný Qasimódo, to považoval za úplne, samozrejme.
- Ste preverený. Sucho poznamenal.