« 18

19. Politruk Vlačuha, partizánsky cigáň

20 »

Druhá rota poddôstojníckej školy zmena na rýchlokurz, v roku 1951. v Moste zostavená z invalidov, a polobláznov, dostala nového politruka, cigáňa, priezviskom,"Vlačuha." Cigáň Vlačuha pochádzal z malej dedinky pri Zvolene, v ktorej väčšia polovica, má priezvisko, "Cicinka." Rozchýril som to.
    Domnievam sa, že každý pochopí, čo nasledovalo. Keď požiadal podľa zákona "25O" ako partizán, o miesto správcu vo Zvolenskom lesnom závode, musel napred, nastúpiť na vojenskú základnú službu, ktorú ako škuľavý, neabsolvoval. Za zásluhy, nastúpil ako politruk, poručík. Samozrejme že zakrátko zistil kto tú správu rozchýril. Od tej doby, som bol nasledovanejší "Krpatý kripeľ", ako ma nazýval. Pri jednom pozorovaní z obloka druhého poschodia ma zavolal, Bačo, povedal mi. Že som cigáň to je na mne vidieť. Každý cigán, kradne. To je náš zákon. Keď ide kradnúť, tak otáča hlavou či ho niekto nesleduje. Včera popoludní, ste kráčal do parku a tak ste točil hlavou, ako keď ide cigáň kradnúť. Keď som do parku prišiel, už ste ležal dolu bruchom, a predstieral ste že sa učíte. Kradnúť ste nešiel. To som hneď zistil. Ale niesol ste zrejme niečo ukradnuté do parku schovať. Čo to bolo ? A kde je to ? Súdruh politruk, preto som hlavou točil, lebo by som bol močil.
    Druhý deň pri náhodnom stretnutí mi oznámil že mi neverí, pretože keď si moju odpoveď zapisoval, zistil že som hovoril ako básnik, do rýmu a to že nie sú ľudia čo súhlasia, z politikou našej strany a vlády./ Môhol som, mu povedať, že v balíku čo mi mať poslala, bola fľaša vína, ktorá je zakopaná pod povrchom trávy a ja si iba zátku vytiahnem a z malou hadičkou od klistíru, cucám ako batoľa ?. Moje vylúčenie z poddôstojníckej školy, nasledovalo po mojich brilantných prevedeniach všetkých úkonov a otázok, z marx- lenininizmu. Podľa tabuliek, som mal byť vyradený z návrhom na povýšenie, do hodnosti "Čatár". Poručík, politruk, Vlačuha, Cicinka, partizánky cigáň, moje vyradenie potvrdil ale bez hodnosti, pretože som údajne "Tmár". Našiel mi totiž v mojom vojenskom kufri, malú modlitebnú knižôčku, ktorú vydal Spolok Svätého Vojtecha v Trnave, za Slovenského štátu pre vojakov, odvelených na východný front.