« 21

22. Trestanec, Bača

23 »

Dovoľte mi otázku. Povedal som druhý deň nadporučíkovi.
    Stručne !
    Nechápem za akého kopáča ste ma preradil ? Bol som odvedený podľa ústavy, a branných zákonov tejto republiky, za vojaka. Podľa poriadku „Vnútornej služby“, niet od vojaka po generála ani zmienka o kopáčovi.
    Nie je to mojou, povinnosťou aby som vás informoval, že Technický Prápor, bol zriadení na základe rozhodnutia ministra národnej obrany, na pomoc pri výstavbe pohraničia preto to chápte, ako rozkaz ! Obracajte sa so svojimi otázkami na veliteľa vašej izby, vojaka Bibasa.
    Prevediem , ale najviac zničené vojnou bolo východne pohraničie našej republiky,...
    Posledne slová som hovoril už do chrbta, nadporučíka Kohouta.
    Vitaj, máš cigošku ? Oslovil ma vojak Bibas, veliteľ izby i veliteľ družstva. Bibas nebola prezývka ani nadávka hoci by si to, podľa svojho svojského prístupu k podriadením vojakom, zaslúžil. Bol to na prvý pohľad od narodenia, človek holdujúci alkoholu. Žiaľ podľa toho aj velil.
    Nefajčím.
    Pánaboha, tomu kokrháčovi šibe, čo mi to posiela za tovar ? Tam pod oblokom sa zlož.
    Ale tam bude na mňa keď sa oblok otvorí duť ako v Tatrách.
    Na nefajčiara, to je najlepšie miesto. Tam nedostaneš tuberu.
    Takže evidentné šikanovanie. Vybral som z torby, dve krabičky plesnivých Partizániek. Dostal som miesto, vedľa Jana Bybasa .
    V kasárňach „Marianskolázenských,“ som nezaťal do zeme ani krompáčom, ani lopatu zeme z kanalizačného výkopu nevyhodil.
    Ľahol som si do veľkej betónovej skruže, Zatvoril som oči, a prosil som Boha aby mi pomáhal, pretože som cítil nejakým zmyslom, že čo nevidieť zahyniem. A Boh ma vypočul. Zrejme to bol Boh. Jano Bybas, povedal že to bol diabol, čo pošepol nejakému Jaroslavovi Nosekovi z Trenčína, aby veľkú vysokú betónovú skruž, stojacu na miernom svahu potlačil.