« 22

23. Zápis o úraze

24 »

Na nemocničnej izbe v Marianských Lázňach som po doterajších malých i veľkých bojoch a prehier od nastúpenia na takzvanú vojenskú základnú službu mal pocit veľkolepého víťazstva. Môj boj červa o miesto o uznanie nadobudol razom zmysel. potvrdilo sa to ako sa zjavili dvaja poddôstojníci poverený údajne spísať
    "Zápis o úraze".
    - Každý pracovný úraz ma začiatok bezvýznamného impulzu. Napríklad, kanónová vojna medzi Hondurasom a Karakasom, nemala začiatok po prehre domácich futbalistov keď neuznal rozhodca surovosť v pokutovom území. ale noc pred tým keď nebola manželka rozhodcu povolná.
    - To sem nepatri.
    - Ale patrí, to je zákon. Vy musíte napísať to čo ja diktujem, aby naša strana a vláda pri starostlivosti o človeka, vedela kde urobila chybu aby nedochádzalo k pracovným úrazom.
    - Dobre, teda diktujte.
    - Aký dôležitý je boj s trockizmom a bucharinstvom, a aké nebezpečie, hrozí z podceňovania každého nebezpečia, poukázal na zasadaní ústredného výboru KSČ, v decembri, aj súdruh Gottwald a zdôraznil upevňovanie ľudovej demokracie, a socialistickej zákonnosti. Široké práva, ktoré nám zákony poskytujú, nesmú zostať iba na papieri. Pracujúci človek, sa musí denne presviedčať, aké výhody mu poskytuje socializmus, a že štát je jeho štátom, a zákony sú jeho zákony. Preto ja vedomí si nielen toho čo povedal súdruh Gottwald ale i práva vyplývajúce z ústavy o slobode vyznania, priniesol som si na vojnu malú modlitebnú knižôčku, ktorú mi poručík Vlačuha, v podôstojníckej škole zobral. Pred bojom i pred prácou akou bola tá čo mi spôsobila tento úraz by som sa bol zahĺbil do modlitby, čo som teraz nemôhol, preto došlo k môjmu zavaleniu.
    - To je všetko. Dajte to sem, nech to podpíšem.
    - Na nemocničnej izbe bolo ticho ako v kostole. Nevedeli či som šialený, alebo sa na šialenstvo ešte iba pripravujem. - Ale som im to vysvetlil, jak vojak Švejk." Až potom, nastal, neviazaný rehot, všetkých polámaných a dokaličených, na nemocničnej izbe.