« 24

25. Čakanie na Krista, za účelom sexu

26 »

Tá slávna veta, bola napísaná do môjho zdravotného záznamu pri náhodnej kontrole, podporučíkom Antonom Kadlečíkom z vojenského útvaru č. 309-454. Plzeň. Mimochodom, bol to dôstojník z mesta Hlohovec v ktorom sme práve ako emigranti, - utečenci, bývali.
    Ešte ďalší mesiac, som mal povinnosť, každý deň navštevovať nemocnicu, porozprávanie mojich dobrodružstiev, vedúcemu chirurgického oddelenia, z môjho bačovania.
    Ten osudný deň mojej náhodnej kontroly, sedel som bez sprievodu, v malom parku, vo Františkových Lázňach, pred poštou, pretože sa poddôstojníci vyučení nevrátili. Poslal som matke domov telegram o telegrafické zaslanie nejakých financií.
    Kŕmil som holubov a pískal si.
    Neviete zdraviť ? Oslovil ma podporučík. Podľa vyjadrovania, som poznal že to je krajan od bojového útvaru. V škole v ničom nevynikal, mal však klasifikáciu pre režim dôležitú. Bol sirota. Človek bez rodinného zázemia, podľa inštrukcií zo sovietskeho zväzu, vhodný na dôstojníka, a priradenia mu matky rodnej strany a otca, generálneho tajomníka KSČ.
    Vyskočil som ako struna.
    Súdruh podporučík, môj doprovodný inštruktor, František Krist, sa tu pred malou chvíľou zoznámil z jednou prostitútkou, a mne prikázal aby som naňho čakal, než si "hodí". Hodlám to zahlásiť, ale bolo by dobré keby ste mi to potvrdil do môjho zdravotného záznamu, menom hodnosťou, a číslom kmeňového útvaru. Tak vznikol zápis.
    Zistil som pri náhodnej kontrole vojaka Bača.
    "Čakanie na Krista, za účelom sexu."
    Nadporučík Kohout, vedel že to pravda nie je. Ale roztrhnúť ho môhlo od zlosti, že som ja obyčajný slovenský bača, z rodu Bača, bol chytrejší, múdrejší, ako nejaký už vyškolený dôstojník.
    Od doby "Zápisu", som dostal doprovod, vojaka inštruktora, Jana Bibasa z Pezinka. Mohol však iba po bránu, pretože nemal zdravotný preukaz.