« 29

30. Prevelený a hneď strašne zamilovaný

31 »

Hoci som sa ešte necítil dosť prevychovaný, staršina Gembicky, určil moje prevelenie do Mimonu , ako mínera z civilu. To som uviedol po príchode na vojnu. Nakoniec som ani neklamal veď som bol často v bani nad Hodrušou. Ešte sa ale nestrielalo, preto som dostal ešte lepšie "koryto." Vodič osobného auta, DKW, P. 23-46.
    Pane, ja tu čakám na autobus do Dox a nemám záujem o zoznámenie z vojakom. Povedalo mi jedno dievča pri kine.
    Prepáčte ja Vám nerozumiem, veď som Vás neoslovil, prečo sa teda domnievate že Vám nadbieham.
    Pretože miesto na obrázky, neustále hľadíte na mňa.
    Viete, ja ako bývalý pedagóg, pozerám napred na obrázky filmu, a potom na Vás pretože ste taká mladá že Vás bez sprievodu, nevpustia ani do kostola.
    No dovoľte,? Dievča naoko nahnevaná sa odvrátila od mňa.
    Odišiel som z autom, a vrátil sa tichučko z druhej strany.
    Slečna, - dievča sa strhlo, pozerala kde som odchádzal. Dievča sa pomáli otočilo, a z nenapodobiteľne pobaveným pohľadom si ma premeralo. - Rád by som Vás tam zaviezol.
    Áno, a čo Vás k tomu vedie?
    Ste neuveriteľne pôvabná milá a krásna.
    No keď som taká krásna, tak dobre, zavezte ma, ale ja potrebujem až do Karlových Varov. - Vedel som že klame, ale súhlasil som. No bola to malá dedinka Pavličky, pri Dubé.
    O pol noci, som sa znova vrátil do malej útulnej dedinky, z listom ktorý som vložil schránky domu rodiny Pavlikovych.

    Vážený pán a pani Pavlíkoví.
    Dovoľujem si Vám oznámiť, že som sa zamiloval, do Vašej dcéry Helenky. Dovoľte mi aby som sa môhol uchádzať o Váš súhlas a neskôr o ruke Vašej dcéry.
    Z úctou, toho času vojak. Štefan Bača.

    Písomný súhlas som dostal od Helenky. Zastal som o týždeň, v nedeľu v strede dedinky. Dedinka bola položená v malebnom údolí. Bol som presvedčený že to bude môj domov. Žiaľ, zasa som zabudol na slová baby Lumnicerky, z pod hrádze dolného Teichu,že v láske nebudem mať šťastie.